PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Vyznanie mame

Literárna súťaž, ktorú vyhlásila

RODIČOVSKÁ RADA pri ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom

Mama, srdce rodiny !

Keď sa človek narodí, má pred sebou veľa vecí a ľudí, ktorých musí spoznať, ale mamu, tú si dieťa zapamätá už pri prvom pohľade. V našich mamách je čosi výnimočné, čo vie vycítiť aj malé dieťa. Veď mama je predsa najdôležitejšia osoba v našom živote. Stará sa o nás, dáva nám lásku a všetko, čo k životu potrebujeme. Dieťa znamená pre mamu veľmi veľa a oveľa viac znamená slovo mama pre nás, deti. Život v jednej rodine nie je len cesta ružovou záhradou, sú aj prekážky, ktoré musíme zdolať, ale nikdy na nich nie sme sami. Sú tu s nami naši rodičia. Hovorí sa, že hlava rodiny je otec, no a kto je srdcom tej rodiny? Podľa mňa je to mama. Nemyslím si to len preto, lebo v mojom živote z istých dôvodov figuruje len ona, ale v tomto mojom veku už viem, čo je pre mňa dôležité, viem aké sú moje sny, viem, kto mi pomáha k ich uskutočneniu a odmalička ma sprevádza tou záhradou života. Ak by sme nahliadli do srdca nejakej mamy, tak by sme tam videli veľa trápenia, veľa otázok, na ktoré hľadá riešenie nejeden človek, ale hlavnou náplňou tohto srdca by bola láska. Možno ju niekedy nevidíme, lebo sme zaslepení hnevom, ale je to len bežný hnev, ktorý pociťujú deti k svojim rodičom. Veď viete, puberta. To je najhoršie obdobie nielen pre nás, ale aj pre naše mamy. Vtedy častokrát padne výmena názorov medzi mamou a dieťaťom, ale neuvedomujeme si, že je to len matkin strach o dieťa. Strach, ktorý matka zažíva každý deň, keď jej dieťa čo len nohou vykročí z domu. Neminie to ani nás. Potom, keď budeme my mamy, tak to bude také isté, veď každý z nás pozná príslovie: „Aká matka, taká Katka!“ Už teraz mám strach, že budem taká istá ako moja mama. Ale môžem povedať, že som hrdá na to, čia som dcéra, lebo nikoho nemám tak rada ako svoju mamu. Aj keď to tak niekedy nevyzerá, lebo s mojou povahou je to u nás pestré, stále si ju vážim a aj budem. Vážte si aj vy svojich rodičov, lebo nie je nič krajšie ako keď sa o vás starajú dvaja, a nie je nič horšie, ako keď jedného z nich stratíte.

 Albína Kontrová, 9.B


Tvoj deň

Slovo, ktoré každý z nás asi poznal ako prvé... mama , ktorá pre nás znamená tak veľa. Mama, ktorá nás priviedla na svet, učila prvé slovíčka, prvé kroky a ukázala nám cestu keď sme sa svetom len tak túlali. Bez nej by sme boli asi stratení. Mama, ktorá sa stále bojí, keď prídeme domov neskoro, keď sa nám niečo stane, či už len maličké škrabnutie alebo modrina, stále trpí .... to je len dôkaz toho, že nás má nadovšetko rada. Je veľmi  veľa vecí, v ktorých nám práve mama pomohla, no my si to niekedy neuvedomujeme, ale bez mamy by to bolo veľmi ťažké!!! Vďačíme jej za veľa! No len jeden deň v roku jej patrí oficiálne a to DEŇ MATIEK,  ale naša vďaka jej bude patriť navždy!!!

Lucia Gencová, 9.A

 

Mamky                                                            

Mama, je podľa mňa to najmilšie, najmilujúcejšie a najláskavejšie stvorenie na tomto svete. Všetky mamy.  Dokonca aj tie zo zvieracieho sveta sú také. Veď sami poznáte ten pocit, keď vás vaša mama vyobjíma  pri návrate zo školy či z nejakého výletu. Vtedy nás obdarúva najväčšou láskou zo svojho srdca. Nie je to taká láska ako u otca k synovi alebo dcére. Je to materinská láska, ktorá je to najlepšie, čo môžete  zažiť. Preto už chápem, prečo všetky mamičky sú také milujúce k deťom po celý svoj život. A čo s deťmi, ktoré o mamu prišli? Je to veľmi smutné, a preto ľutujem všetky siroty, ktoré prišli o mamu.

No je tu ešte ďalšie stvorenie, ktoré nás obdarúva láskou. Je to naša stará mama, ktorá je ďalšia milujúca osoba. Keď máme našich rodičov v práci a prídeme domov, náš domov je prázdny, bez tepla domova a lásky. No keď máme naše babky a vrátime sa domov, privíta nás s úsmevom, láskou a teplom domova, ktoré vytvorila pre nás. Preto sú babky a mamky k nezaplateniu. A týmto článkom by som sa chcel veľmi  poďakovať mojej mamke a babke, ktoré ma stále obdarúvavajú svojou materinskou láskou a nevzdali to. Ďalej by som sa chcel veľmi poďakovať svojej mamke, ktorá sa o mňa s láskou stará. A aby som nezabudol na moju babku, tak by som sa chcel jej poďakovať, že mi dala svoju lásku a pomáhala sa o mňa starať spolu s mamou.                                         

                                                                                Ďakujem  

 Ján Kontra-Pál, 7.B

 

 

Mama?! Čo to slovo znamená??? Je to človek dobrý či zlý?   No to už záleží na nich, či sú dobré či zlé,  no jedno naisto viem, že mama je viac než žena, a že mamu ti  nenahradí nik, hoci niekedy by si ju vymenila, ale prišla by si na to, že tvoju mamu nenahradí žiadna iná. Mama, tá ti domov dáva a láskou, šťastím ťa napĺňa. Je tvoja kamarátka, ba priateľka, ktorej môžeš povedať čo len chceš, lebo vieš, že ti pomôže, a že ti verí, hoci niektoré veci by ti ani iní neverili! Jej tajomstvá povedať smieš, lebo ona chápe, čo ty chceš, a čo môžeš v živote dosiahnuť, a hoci sa veľa chýb stáva v tvojom živote. No mama, tá ti poradí, hoci niekedy ťa i smútok potrápi. Pomáha ti dokiaľ neprídeš na to, že aj ty budeš raz „matkou˝...

 

Marienka Tatárová 7.B

Mami!

Ani neviem,  kde mám začať. Ale viem, že najlepšie bude, ak začnem od začiatku. Ty veľmi dobre vieš , že Ťa ľúbim, ďakujem Ti za to, že si pre mňa najdôležitejší človek na celom svete. Si pre mňa mama  s veľkým M. Ty si pre mňa trpela, keď som prichádzala na tento svet. Ty si sa o mňa starala, keď som bola chorá. Ty si mi pofúkala ranu, keď som spadla. Ty si počúvala o mojich problémoch, keď som sa pohádala so svojimi kamarátkami. Samozrejme, vždy si mi poradila. Aj keď som vyrástla  a dokázala som sa o seba postarať aj sama, nevedela by som žiť  bez tvojej útechy, keď mi je ťažko. Bez toho, aby si sa ma neopýtala:  „Čo bolo v škole?“ Aj keď  mi to niekedy lezie na nervy. Ty pre mňa nie si len mama. Si pre mňa človek, ktorý mi dal život, si človek , ktorý ma napĺňa šťastím, pretože ho mám, si človek , ktorého by som nevymenila ani za milióny, si človek, ktorý sa so mnou vie najlepšie porozprávať. Si pre mňa kamarátka, sestra, učiteľka. Som rada, že Ťa mám a nechcem Ťa stratiť nikdy. Nikdy na teba nezabudnem. A viem, že budeš takým človekom pre moje deti, akým si bola pre mňa.

                                

                                            Ďakujem, mami!

           

                                                                          Mária Tóthová 9.A  

                 

Milá  mama !

 

Som veľmi, ale veľmi rada, že Ťa mám. Si pre mňa všetkým na svete. Ty si mi dala život, a preto Ti veľmi ďakujem. Staráš sa o mňa a o mojich súrodencov. Poskytuješ nám materinskú lásku, ktorou nás zahrievaš a dávaš nám lásku, akú nám nikto iný nemôže dať. Ty nás vieš pochopiť a poradiť nám, keď sme v ťažkej chvíli. Vieš nás uviesť na tú správnu cestu, aj keď sme tvrdohlaví a zaťatí. Staráš sa o nás s láskou a porozumením. Máš nás rada a odpustíš nám, aj keď sme často drzí  a nepekne sa Ti odplácame za Tvoju lásku a dobrotu, ktorú nám dávaš. Mali by sme sa správať úctivejšie a vďačnejšie, lebo taký človek ako je mama, je na svete iba jeden. Mali by sme si nadovšetko vážiť to, že takého človeka ako je mama vôbec máme. V tomto vyznaní, drahá moja mamička, by som sa Ti chcela aj ospravedlniť za to, že nie som vždy taká, aká by som mala byť . Často Ti poviem niečo, čo potom veľmi ľutujem a trápi ma to. Preto Ťa chcem aj takto poprosiť o odpustenie, ak som Ti niekedy ublížila. Vieš, ospravedlniť sa a priznať si chybu je dosť ťažké. Treba na to nabrať odvahu. Ale musím povedať, že ak sa ospravedlním, mám dušu pokojnejšiu a som šťastnejšia. Chcem sa Ti aj poďakovať za všetko, čo pre nás robíš, a že sa o nás staráš, preto mi dovoľ vysloviť veľké ĎAKUJEM iba pre Teba. Mať mamu, znamená mať všetko na svete . Preto ďakujem Bohu, že mi dal takú osobu ako si TY. Chcem Ti, milá mamička, popriať aj veľa šťastia , ale hlavne veľa zdravia , ešte dlhý život a veľa trpezlivosti, aby si mala silu sa o nás starať aj naďalej.

                 ĎAKUJEM !

                                           Tvoja Monika 

Monika Balintová 9.A

 

                   Mamke !

 

Pri tomto slove ma zahrieva teplo, ktoré mi dokáže poskytnúť len ONA. Moja mamka! Veď práve ona je tá, ktorá bola pri mne už vtedy, keď som sa ešte len pripravovala na svoj príchod sem. Aj keď som ešte nevnímala, ona sa so mnou stále rozprávala, hladkala svoje bruško, v ktorom som dočasne bývala. Ešte som nič nevidela ani nepoznala, ale vedela som, že tam niekde na druhom konci je niekto, kto ma má rád a teší sa na mňa. Ak som ju kopla, ona sa nehnevala, práve naopak , tešila sa, že dávam o sebe vedieť. Keď prišiel deň D a ja som sa narodila, bola celá šťastná a ja som konečne bola v jej náručí. Bola som v náručí svojej mamičky. Spolu sme postupne prekonávali rast prvých zúbkov, moje prvé neisté kroky, ale najviac si sa mamička moja  potešila, keď z mojich úst vyšlo detským hláskom moje prvé slovo, slovo MAMA. Najviac som Ťa potrápila v škole, keď si nado mnou musela sedieť dlho do noci, pretože som si nechcela zapamätať niektoré veci . Ale Ty si ma nikdy neodbila, stále si sa mi venovala a vysvetľovala si mi všetko, na čo som sa ťa pýtala. Mnohokrát som Ťa nazlostila, pretože som bola drzá a viackrát som povedala veci, ktoré som hneď aj oľutovala. Viem, že Ťa to vtedy veľmi bolelo, a preto prosím, prepáč mi. Teraz som deviatačka a končím základnú školu, ale keby si tu nebola Ty, mnoho vecí by bolo ťažších. Nebyť Teba, moja mamička, nedokázala by som nič. Ty ma pomaly, ale isto pripravuješ na mnohokrát ťažký život, aby som pochopila, že nie vždy je všetko také pekné. A ja sa Ti za to všetko chcem poďakovať a vysloviť úprimnú úctu a vďaku za všetko, čo pre si mňa urobila a stále robíš. Preto prijmi odo mňa tuhé objatie a jedno veľké ĎAKUJEM.

                                          

                                                                 Tvoja Sima   

Simona Varcholová 9.A

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009