PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Deviataci na záver...


Iwuvu.com

 

Tak to sme my v celej našej kráse, trošku neupravení, ale predsa sme to my, deviataci !!! Myslím, že naše foto sa vydarilo, hehe. Náhodou naša škola sa nemôže za nás hanbiť. Sme veľmi vydarená trieda, len sa na nás pozrite,  akí sme zlatí. Ja viem, samochvála smrdi, ale je to pravda.


Zdá sa vám, že v tomto najnovšom čísle Pavlovského školáka sa príliš často spomínajú deviataci? Máte ozaj dobrý postreh. Tohtoroční deviataci sa tretí rok podieľali na tom, aby sa k vám dostali jednotlivé čísla naplnené zaujímavými príspevkami, takže je to v podstate rozlúčkové vydanie a bodka za ich činnosťou v našom školskom časopise. Zároveň dúfajú, že sa nájdu šikovní pokračovatelia a dôstojne budú pokračovať v tejto aktivite, ktorá sa stane školskou tradíciou.

Deviataci, bude vám chýbať základná škola???

zdalo sa mi, že mi nebude smutno, ale bude

bude mi smutno za učiteľmi a milou triednou, za spolužiakmi, s ktorými sme robili mnoho hlúpostí. Určite sa sem vrátim, aby som zistila, či sa tu dačo zmenilo a dúfam, že si na mňa voľakto spomenie.

♦ bude mi tu chýbať všetko, trieda, lavica, stolička, triedna učiteľka, spolužiaci

♦ škola nie je až taká zlá, ale priznajme sa, komu sa chce sem chodiť? 2.stupeň bol zaujímavejší, spoznala som nových kamarátov, niektorí boli fajn, iní menej. Keby som mala školu hodnotiť známkou, bolo by to na 3. Bolo tu fajn, ale teraz mi to tu ide riadne na nervy, hlavne posledné mesiace. Už sa teším na novú školu, predsa 9 rokov byť na tom istom mieste je dosť a ďalší rok by som už tu nevydržala.

♦ aj keď do školy nechodím rada, bude mi smutno, hlavne za kamarátmi, s ktorými už nebudem tak často

♦ na jednej strane sa veľmi teším, že konečne odchádzam, ale na druhej strane mi bude smutno, lebo som tu prežila 5 rokov a na takú dobu sa nezabúda. Spoznala som tu fantastických ľudí, super učiteľov a zažila veľa bláznovstiev, najviac mi bude chýbať triedna učiteľka (p. uč. Urbanová, o vás píšem) a naša stará trieda.

♦ smutno mi bude, hmm, rozmýšľam..... aha, za celou školou a všetkými učiteľmi

♦ mne budú chýbať učiteľky, pretože niektoré sú fakt zlaté, aj spolužiaci a pán riaditeľ

♦ učitelia, mladší žiaci, tety kuchárky, ktoré varia také dobroty (mňam)

kamaráti mi chýbať nebudú, lebo budem s nimi cez víkendy, niektorí učitelia mi aj budú chýbať, ale nejako to vydržím ☻

 

 

Ako nás spoznáš?

 

Väčšina ľudí si určite myslí, že deviatakom sa už nič nechce, sú leniví, atď., atď. ... Často to počúvame, však? Ale pozor! To vôbec nie je pravda! Ibaže nás to už asi nezaujíma. Na začiatku deviatky sme sa všetci stresovali na MONITOR, ale teraz, keď sme už prijatí na stredné školy, treba nejako už len dotiahnuť do konca. Teraz sa väčšinou bavíme už len o tom, aké to bude na strednej. Veď musíme myslieť aj na to. Čo už. Treba nás pochopiť, aj keď je toho trošku priveľa.

Sme teda človiečikovia, ktorých už  škola veľmi nezaujíma. No ako sa hovorí, čím starší žiak, tým hlúpejší.  Keď sme boli mladší, mali sme tašky plné kníh, učebníc, zošitov. No teraz do školy chodíme ako na dovolenku s kabelkami. V kabelkách by nemali chýbať základné veci ako zrkadlo, šminky, hrebeň. Základom je plná taška s desiatou a nejaký zošit (nuda je zlá). Potom je dosť dôležitý mobil, čo keď zavolá mama a oznámi nám, že prišlo oznámenie o prijatí na strednú školu???

Ako to vyzerá na hodine s deviatakmi?? Nuda a znudené tváre, ktoré čumia do neznáma von oknom alebo na skrine, kde sú vylepené plagáty našich miláčikov. Taká učiteľka sa u deviataka ani nenakričí, je to hodina, ktorá je taká nekonečná. Ešte len začne  prvá hodina a už sa nevieme dočkať konca vyučovania. Učitelia to tu majú ľahké,  keď sa nás niečo spýtajú, je tu ticho ako na pohrebisku. Aspoň sa nemôžu sťažovať, že vyrušujeme. Cez prestávky sa na chvíľu zobudíme, najeme sa, porozprávame sa a potom zasa môžeme sladko spinkať. No takýto je sladký náš život študentský.

Veľa učiteľov hovorí, že z nás dostane infarkt. Každý z nás nechce nič viac, len nech konečne bude piatok, pretože to je deň, keď sa všetko končí a začína. Poväčšine sme blázniví, no vieme byť aj normálni. V prvom rade sme krásavci, krajší ako netvory a veľmi vzdelaní ľudia. Chlapci, švárni junáci sú športové typy. K tabuli sa neženú, sú veľmi rozšantení, výrečnejší ako nemý človek. Dievčatám v ruke nikdy nechýba zrkadlo. Neustále sa doň pozerajú a čakajú, kým praskne. Päť rokov obšťastňujú učiteľov, lejú sa z nich vedomosti ako tsunami a sú vo všetkom taký rýchli ako slimáci. Sme jednoduchí a skromní ľudkovia.

Verte alebo nie, pre niektorých sú deviataci horší ako po zuby ozbrojený gang. Vlastne sa dá povedať, že sú tu gangy, jeden tvoria chlapci, ktorých zbraňami sú rožky a drzý jazyk. Druhý tvoria naše dievčatá, ony sú zase ozbrojené špirálami, zrkadlami a samozrejme krásou. Len niektoré dievčatá sú ozbrojené vedomosťami, knihami a perami.

Nie sme leniví, len nás nezaujíma škola, ale veci, ktoré sú mimo nej. Tak  napríklad uvažujeme ako budú vyzerať chlapci či dievčatá na stredných školách alebo aké budú obedy a tak... Predsa musíme myslieť aj na naše žalúdky....Momentálne máme za sebou monitor a ako vravia učitelia, už len dožívame ... no čo už, veď je koniec roka, ale vážne my vás máme všetci veľmi radi.

 A všetci nám budete veľmi chýbať ( dúfame že aj my vám)

-deviataci-

 


 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009