PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Vytvorili sme

Úryvky z kolekcie literárnych prác, ktoré nás reprezentovali v okresnom kole súťaže Európa v škole

Najdlhších šesť mesiacov v mojom živote

Bolo neskoro večer. Za oknom sa mihali biele vločky a pomedzi konáre stromov sa preháňal silný vietor. Ja som si zapínala posledný z piatich gombíkov na svojej froté pyžame, keď zazvonil telefón. Pribehla som do obývačky a počúvala som rozhovor ocka s niekym, koho som nepoznala. Oco zložil telefón do stojana na okne. Na tvári mal zvláštny výraz. Aj sa usmieval, aj sa mračil. Hlavou mi vtedy prebehlo milión vecí. Od tých najhorších, až po tie, ktoré sa volajú tajné sny.

Konečne nám ocko prezradil tú správu. Vlastne boli dve. Jedna dobrá a jedna tá zlá. Tá dobrá bola, že mu ponúkli prácu v zahraničí – v Nemecku a tá zlá bola, že tam bude vyše pol roka. Po tom, ako nám to povedal, zavládlo ticho. Ja som so sklopenými očami išla do svojej izby. Snažila som sa nezaspať, aby zajtrajšok prišiel čo najneskôr.

Rozmýšľala som s otvorenými očami o tom, ako nenávidím odchody a s tým súvisiace lúčenia. Vždy ma vyvedie z miery, keď ktosi blízky odchádza preč. Neviem si zvyknúť, keď je miesto pri stole prázdne, preto chápem spolužiakov, ktorí nejakým spôsobom prišli o jedného z rodičov. Som smutná, pretože poznám aj takých, ktorí nemajú ani jedného rodiča. Nemajú na koho čakať, tešiť sa na príchod milého človeka.                                                                                                        

M. Gencová, 9.A

 

Sme vyťažení?

Patrím k tým viac vyťaženým deťom. Vďaka dostatku rôznych aktivít nemám čas blbnúť. Dnes naozaj nestíham a neviem, čo skôr. Je skoro desať hodín večer. Moja nočná lampa ešte svieti a ja sedím za písacím stolom nad otvoreným atlasom. Moje viečka klesajú nižšie a nižšie. Premáham sa a s polootvorenými očami sa pozerám raz do učebnice zemepisu, raz do atlasu. Čo to môže byť? Zaostrím zrak a na obrázku zbadám niečo prekrásne... Och, kde som to? Prečo nie som vo svojej izbe? Skúmavo sa obzriem okolo seba, no moje pochybnosti sa razom rozplynú pri tej všetkej nádhere. Všade navôkol vidím obrovskú nížinu porastenú krásnou voňavou zelenou trávou. Príjemný jarný vietor sa mi hrá s vlasmi a hladí ma po tvári rozpálenej od úžasu.  

                                                                                                                      Z. Repková, 9.A

 

Na potulkách

Strýko a stryná vzali svojho syna

na ďalekú cestu do Londýna.

Nečakane zapýrilo sa ich líce,

keď doviezli sa len do Bystrice.

Prečo?

Vlakom išli.

Vo vagóne, v tajnej skrýši,

vzbúrili sa všetky myši.

Zavetrili veľkú hrudu syra,

ktorú stryná do kufra skryla.

Rušňovodič začul výkrik,

ihneď zastavil svoj rýchlik.

Tak na ďalšej stanici,

ocitli sa v Bystrici.

Pykajú za vlastné slasti?

Kdeže!

Tešia sa z krás našej vlasti.

                                     A. Kontrová, 7.B

 

 

Vianočné prianie

Bol december a ja som sa tešil na Vianoce. Konečne na adventnom venci horeli štyri sviečky. Tešil som sa. Otec konečne prišiel domov, ale bol smutný. S mamou sa trápili, a ja som nevedel prečo a čo sa deje. Pomyslel som si, že musím prísť veci na koreň. Prišiel som za mamkou a spýtal som sa, prečo sú takí smutní. Veď Vianoce sú o tri dni a máme sa radovať, nie byť smutní. Mamka mi vtedy povedala, že otec prišiel o prácu a nedali mu ani výplatu. Čo si počneme? Nejako len prežijeme. Išiel som do svojej izby a rozmýšľal som. Hlavou mi vírili rôzne myšlienky. Čo teraz? Otec stratil prácu. Nedostal výplatu. Aké budú Vianoce? To sa predsa nemalo stať. Otec si jednoducho musí nájsť prácu, inak budú Vianoce smutné a zničené. Nikto z nás nedostane darčeky, nebudeme mať dobré jedlo... skrátka sme bez peňazí. Našiel som otca skloneného nad inzerátmi, hľadal si prácu, ktorá by mu sedela, ale márne. Mamka nechcela, aby som bol smutný, preto navrhla, aby som napísal Ježiškovi. Načo písať Ježiškovi, veď ten neexistuje. Sklamaný som sa vrátil do svojej izby. Po hodine rozmýšľania som si povedal, čo ak existuje? Rozhodol som sa konať a napísal som mu...   

J. Skvašik, 7.A

 

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009