PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Zasa som múdrejší

Keď padá hviezda, má si človek niečo priať. Vravíte, že ste ešte žiadnu nevideli?

Pozrite sa v noci, niekde mimo mesta (aby vás nerušilo osvetlenie), na oblohu. Ak chvíľu počkáte, s veľkou pravdepodobnosťou nejakú uvidíte. Padajúce hviezdy sa v astronómii nazývajú meteory. Priestor medzi planétami nie je prázdny, ale zaplnený menšími i väčšími telesami. Nás budú zaujímať hlavne tie menšie. Ich veľkosť je od malých kamienkov až po balvany s priemerom cez 100 m. Stáva sa, že takýto kameň letiaci vesmírom sa zrazí so zemou. Keď priletí veľmi blízko, Zem ho začne priťahovať svojou gravitáciou. Meteorit vletí do zemskej atmosféry rýchlosťou, ktorá môže dosiahnuť až 72 km/hod. Trením sa meteorit rozžeraví na veľmi vysoké teploty. A toto je okamih, keď my – pozemšťania, pozorujeme padajúcu hviezdu. Meteor je teda stopa na nočnej oblohe, ktorú za sebou zanechá rozžeravený kus vesmírneho kameňa. Teplota, na ktorú sa trením zahreje je taká vysoká, že sa začne vyparovať, preto väčšina z nich nedopadne na Zem, ale zhorí ešte v atmosfére.

Vzácnym „úlovkom“ pri pozorovaní meteorov je bolid. Termín bolid opisuje buď mimozemské teleso, ktoré  dopadlo na povrch Zeme alebo výnimočne jasný meteor (jasnejší ako Venuša) podobný padajúcej ohnivej guli, bez ohľadu na to, či dopadol až na zemský povrch.

Nebojte sa teda vybrať do prírody a vyberte si tú svoju hviezdu, ktorá vám splní vaše najtajnejšie sny.

 

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009