PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

O čom sa hovorí

Fašiangami nazývame obdobie medzi Troma kráľmi (6. januára) a Popolcovou stredou. Dĺžka tohto obdobia je pohyblivá. Závisí od dátumu Veľkej noci, pretože fašiangy končia 40 dní pred ňou. Potom nasleduje 40 dňový pôst (zavedený až koncom 4 st. kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

Fašiangy  patrili medzi kultúrne obdobie slovenského národa, spojené rôznymi poverami, hrami a zábavami. Pre naše územie je charakteristické to, že sa počas fašiangového obdobia konajú plesy, karnevaly a rôzne zábavné hry.

Začiatkom nášho storočia sa na fašiangových zábavách pražila vaječná praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievky, ale aj starších na fašiangovú zábavu. Pritom nezabudli po dedine vyzametať vajíčka z kurínov a potiahli aj nejakú slaninu. Po príprave tejto pochúťky sa začala zábava, na ktorej okrem praženice nechýbali ani pečené kysnuté šišky a pražený karamel.

Fašiangy majú pôvod v antike. V celej Európe majú svoje špecifické národné zvyky. Prejavuje sa to v osobitej atmosfére, ku ktorej patria tradičné jedlá, sprievody masiek, tanečné a iné zábavy. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov je maškarný bál. Dodnes sa karnevaly usporadúvajú v románskych krajinách. Sprievody masiek sú preslávené v mestách ako Benátky, Rím či Rio de Janeiro.

My sme cestovať nemuseli, pretože DOP  pre vás takýto karneval masiek pripravila, ten sa konal 16. februára. Masky boli naozaj zaujímavé, nápadité a originálne.

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009