PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Napísali sme

Zimná rozprávka

 

Sniežik padá, letia vločky,

prikryli nám polia, lúčky,

prikryli nám doliny,

zasnežili kotliny.

 

Snehová prikrývka svieti,

z bielučkých polí pozdrav letí.

Tešte sa deti, tešte,

zima nám sanicu nesie.

 

Celý svet je biely,

celučičký celý.

Vločky pekne padajú,

miestečko si hľadajú.

 

Biela zima, meluzína,

prišiel k nám i chlad.

„Padá sniežik!“ kričí Mima,

z vody sa stal ľad.

 

Omrzli mi nohy, ruky,

čo mám robiť, to sú muky!

Mojej mamy teplé dlane

spravia zázrak, to sa stane!


 

Veľká pusa

Keby som mohla niekoho obdarovať, určite by to bol môj malý brat, pretože je to veľmi zlatý chlapček. Prednedávnom mal tri roky a dostal veľa darčekov, rôzne autá a traktory. Naša krstná prišla ako prvá, preto mu aj ako prvá blahoželala. Ja som si svoj darček nechala nakoniec. Nedala som mu žiadne autá ani traktory, ale velikánsku pusu. Možno by sa viac potešil hračkám, ale aj keď som nedala nič, čo by chcel, jeho očká sa rozžiarili ako malé hviezdičky. Vidno, že sa potešil aj z malého daru. Som naňho pyšná!!!

M. Tóthová, 7.A

 

Keby som mohla,

určite by som pomohla chorým ľuďom a deťom v detských domovoch, ktorým by som dala dobrých rodičov a tí by im dali veľa lásky, ktorú nikdy nedostali. Keby to malo byť o mne, chcela by som rozdávať lásku, šťastie, zdravie a pohodu. Lásku by som dala svojej rodine a nemilovaným, šťastie nešťastným a zdravie chorým. Pohodu by som dopriala každej rodine, slová ako hádka a nenávisť by neexistovali. Každý človek by mal svoj domov, rodinu, a to nielen cez sviatky.

L. Gencová, 7.A

 

Byť ako ostatní

Moje kroky často vedú do kostola. Práve tam som zbadala chlapca na vozíku. Rozmýšľala som, aké by to bolo, keby som bola na jeho mieste. Nijako som si to nevedela predstaviť. Vedela som, že psychicky by som to určite nezvládla a chlapca mi prišlo veľmi ľúto. Preňho je asi ťažké pohybovať sa a byľ ako ostatné deti. Keby som mala neobmedzenú moc, určite by bol prvý, koho by som uzdravila. Verím, že jeho smutná tvár by sa zmenila na tvár veselého chlapca, ktorý nie je odkázaný na invalidný vozík, ale na svoje vlastné nohy.

S. Varcholová, 7.A

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009