PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Na zamyslenie

Štyri sviečky

Na adventnom venci horeli štyri sviečky. V tichu bolo počuť, ako sa zhovárajú.

Prvá zašepkala: „Volám sa pokoj. Rada by som svietila, ale ľuďom na mne nezáleží, netúžia po pokoji. Obľubujú svár a hádky, vyháňajú ma.“  Svetlo slablo, až zhaslo.

Druhá sviečka plápolala jasným plameňom. „Volám sa viera a chcela by som svietiť ľuďom na cestu. Ale oni mnou opovrhujú, vraj som zbytočná a nemoderná. Nechcú chrániť môj plamienok.“  Prievan zahasil aj druhú sviečku.

Chvejúcim hlasom sa ozvala tretia sviečka. „Moje meno je láska. Mnohí si ma nevšímajú, iní mnou opovrhujú.“ Zablikala a zhasla.

Vtom vošlo do izby dieťa. Hľadelo na zhasnuté sviečky a vravelo: „Prečo nesvietite, kto vás zhasol?“ Na to sa ozvala štvrtá svieca: „Neboj sa, kým som tu ja, nikdy nie je neskoro. Volám sa nádej.“

Dieťa vzalo horiacu sviecu a zapálilo ňou ostatné ...

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009