PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Vytvorili sme

Príbeh jesene

 

Jeseň sa začala a to znamená nielen hrabanie lístia, oberanie ovocia či vyberanie zeleniny zo zeme, ale aj návštevu lesa, preto ho v tomto ročnom období nenavštevujú len lesníci, poľovníci a hubári. Nájdeme tu aj celkom obyčajných ľudí, ktorí sa chcú tiež pokochať krásou prírody a objaviť poklady, ktoré nám jeseň ponúka. Jednou z nich bolo malé dievča žijúce neďaleko lesa. V jedno celkom prijemné popoludnie, keď nefúkal vietor, sa vybralo na krátku prechádzku. Keďže v ruke držala košík, pomyslela si, žeby bolo dobre zájsť do lesa na huby. Len čo doň vošla, hneď našla niekoľko krásnych hríbov. Veľmi sa im potešila a pokračovala v hľadaní ďalej. Vtom zbadala pasúceho sa jeleňa. Začala ho pozorovať bystrejšie a opatrne sa začala približovať. Znenazdajky začula výstrel. Tušila, že čosi nie je v poriadku. Rýchlo utekala smerom k jeleňovi. Keď tam dorazila, našla ho bezmocne ležať na zemi. Odtrhla si kúsok látky zo svojich šiat a opatrne mu obviazala ranu. Začala preňho hľadať potravu, aby trochu zosilnel. No pomaly padal súmrak a bol čas vrátiť sa domov. Nasledujúci deň ho opäť prišla pozrieť. Chcela zistiť, ako sa má. Bolo to oveľa lepšie ako včera. Znova prezrela ranu a obviazala ju. Potom priniesla niečo pod zub. Takto to trvalo niekoľko dní. Deň čo deň sa oňho starala. Raz, keď prišla na zvyčajné miesto, zostala ako prikovaná. Jej jeleň tam nebol. So smutným pohľadom sa obzrela a ... Odrazu k nej prikročil a obdaril ju krásnym pohľadom plným lásky a vďaky. Nedbala by, keby tá čarovná chvíľka nikdy neskončila.

Emília Vaľová, 9.B

 

Jeseň prišla

 

Keď školský rok  začína,

prebudí sa jeseň.

Deti si do lavíc sadajú,

listy zo stromov padajú,

vtedy lastovičky do teplých krajín

veľmi rýchlo sa ponáhľajú.

Deti na prázdniny už len spomínajú,

skracujú sa lúče slnka ako dni jesene,

no babie leto sa na nás rado usmeje.

 

Nikolka Halajčiková, 5.B

 

 

Ahoj   Anetka !

Neviem, ako tam u Vás, ale  u nás celý júl pršalo. Aj tak ma to neodradilo a napriek  nepriaznivému počasiu sme sa s rodičmi, s Monikou, Dominikou a Miškom vybrali na šíravu k pani učiteľke Šaffovej, ktorá tam ma chatu. Prišli ešte dvaja Monikini spolužiaci, takže to bolo super. Pokiaľ dospelí varili obed, my sme išli na parkovisko čakať ostatných. Po chvíli čakania prišiel autobus. Naši  priatelia boli prekvapení, koľko nás je. Stále  pršalo a my deti sme sa už začali nudiť, preto Ivanka, učiteľkina dcéra,  navrhla spoločenské hry. Len čo sme začali hrať, odrazu prestalo pršať. Potešilo nás to a začali sme dobiedzať do našich rodičov, aby sme sa išli kúpať. Oni súhlasili, a tak sme sa išli kúpať. Keď sme boli pri vode, skoro všetky deti išli do vody ako prvé. Voda bola mimoriadne teplá, čo ma prekvapilo, no neboli sme vo vode ani päť minút, keď opäť začalo pršať. My sme sa kúpali a dospelí mokli. No odrazu prišiel taký silný lejak, že nás normálne z tej vody vyhnal a spoločne sme utekali do chaty. Keď bolo tak asi pol piatej, pani učiteľka navrhla, aby sme sa prešli a obzreli sa aj  kolotoče. Samozrejme sme ich aj vyskúšali. Kolotoč zaplatila pani učiteľka, čo naši rodičia prijali s nevoľou, ale nám to bolo jedno, hlavne, že sme sa zabávali. Kúpila nám lístky na taký bláznivý kolotoč, že som myslela, že ho neprežijeme. Kývali sme sa z jednej strany na druhú. Raz hore, raz dole. Predstav si, že pri jedenej otočke nás vyhodilo asi 20 centimetrov zo sedadla. No všetko sa raz musí skončiť a aj náš výlet. Všetci sme sa unavení vrátili domov. Výlet bol ozaj pekný a som rada, že som si aspoň trochu spríjemnila prázdniny. Maj sa pekne.             

Tvoja sesternica Terézia

Terézia Balintová, 7.A

Zem ľúbi všetky svoje deti

i slnko, ktoré svieti.

 

Zažni  v sebe pochodeň

a preži v šťastí každý deň.

 

Čas dáva všetkým právo žiť,

skús ľúbiť, cítiť, vnímať, byť.

Nekráť si chvíle zlými trikmi,

viac dávať ako brať si zvykni.

 

Pravda a česť sa stále nosia,

vždy pomôž tým, čo o pomoc prosia.

 

Hľadaj to dobré, pekné vôkol seba,

stále rob to, čo treba.

 

Odmietni všetko zlé, čo svet kazí ,

ráno nech víta úsmev v tvojej tvári.

 

Kolektív žiakov 7.ročníka

 

Môj zážitok z prázdnin

 

Moje letné prázdniny boli úžasné! Užila som si ich nádherne spolu s rodinou na chate v krásnom prostredí. Hneď, keď sme prišli, ubytovali sme sa v dvojchatke. V chatke sme si povybaľovali veci a asi o hodinku sme sa išli poprechádzať do lesa a zajazdiť si na koňoch. Keď sme sa vrátili, tak sme si išli oddýchnuť do chatky, lebo vonku bolo veľmi horúco. Keď nastal večer, tak sme sa išli prejsť k vode, lebo ešte ani v noci sa nedalo spať. Prvé ráno som sa zobudila ako prvá a povedala som mamke, aby mi dala peniaze, zašla som do obchodu kúpiť niečo na raňajky. Keď som sa vracala z obchodu, tak už boli hore všetci traja, dokonca brat sa už aj hral na preliezkach. Keď bol obed, tak sme išli do malej reštaurácie. Na druhý deň sme išli hneď do vody, poriadne sme sa vykúpali a vyšli sme vonku, lebo už bolo dosť chladno.  Navštívili sme aj Kamenec, lebo cez letnú sezónu tam boli kolotoče, stánky, varilo sa tam, pieklo a predával sa tam aj textil. Potom sme išli niečo zjesť a vrátili sme sa domov. Posledný deň bol chaos. Nevedeli sme, kde nám hlava stojí. Mamina s ocinom museli všetko baliť a za hodinu mali všetko pobalené. Poslednýkrát sme sa išli vykúpať a na ďalší deň sme už išli preč. Nedbala by som, keby prázdniny ani neskončili, lebo som nevedela, čo ma v septembri čaká. Dosť vecí sa v mojom živote zmenilo, zvykám si na piaty ročník a myslím, že je to celkom fajn.

Nikoleta Švedová, 5.A

 

 

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009