PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

O čom sa hovorí

Kde bolo, tam bolo ... vstúpte do rozprávky ...

 

Vlastne sa to nezačalo 25. októbra 2008, ale dávno predtým, pretože naša škola veľmi dlho žije usilovnosťou a tvorivým duchom mladých ľudí a aj tých, ktorí ich vytrvalo usmerňujú. Aj napriek tomu, že začal víkend, na ktorý sa obyčajne žiaci tešia, škola ožila neopísateľnou a tajomnou atmosférou, čakalo nás čosi nové a zatiaľ neznáme, aj keď niekoľko dní vopred sa o ničom inom ani nehovorilo. Boli sme pripravení ukázať všetko, čo nás zaujíma, čo dokážeme, čo naša škola ponúka a nie je toho málo. Priestory nášho druhého domova sa akoby šibnutím čarovného prútika zmenili na zázračnú krajinu s tajomnými komnatami. Deti ich so svojimi rodičmi postupne objavovali, nebolo treba bojovať s nijakými nástrahami, pretože obsahovali len príjemné prekvapenia. Všetky prekvapenia boli príjemné, lebo žiakom pri práci pomáhalo deväť múz – ochrankýň, ktoré ich viedli a dodávali im silu, zručnosť, trpezlivosť a všetko potrebné, aby mohli potešiť a prekvapiť svojich rodičov. Že tieto múzy poznáte? Že ste o nich už čítali v školskej knižnici dosť? Možno, ale tieto múzy boli trošku iné. Zoznámte sa s nimi.

 

Prvou bola MÚZA SLOVA A PERA 

Žiaci sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry nechali unášať na krídlach fantázie a tvorili zaujímavé práce, tie najlepšie tvorili výstavku, ktorú potom inštalovali, aby potešili všetkých okolo seba. Táto múza mala zvláštny dar, pritiahla  k sebe ľudí bez rozdielu veku, jednoducho tvorili všetci...

 

Druhou bola MÚZA ŠTETCA 

Tá viedla neviditeľnými ťahmi našich nadaných žiakov k pozoruhodným výkonom, žiadne témy zrazu neboli zložité. Len maľovali a maľovali...

Pripravila také podmienky, ktoré vopred predurčovali úspech, ten samozrejme návštevníci ocenili, jej to ale nestačilo. Hnala žiakov ďalej a ďalej... Už teraz majú preto žiaci myseľ plnú nápadov.

 

Treťou bola MÚZA ŠIKOVNÝCH RÚK

Tá pomohla vyčariť deťom čarokrásne veci, tie boli tak neskutočne nádherné, že slová boli takmer zbytočné. Stačil pohľad a ten rozžiaril oči veľkých i malých. Aj starší ukázali, čo vedia. Nádherné výšivky a ďalšie ručné práce nám s radosťou špeciálne na tento deň zapožičali.

 

Štvrtou bola MÚZA ZDRAVÉHO ROZUMU 

Osvietila myseľ, posilnila ducha a sudoku či fyzikálne pokusy boli hračkou a relaxom zároveň.

 

Piatou bola MÚZA ZDRAVÉHO POHYBU

Rozhýbala všetko, čo videla, to nebolo na škodu, len to trošku odčerpalo energiu, ale o to sa postarala ďalšia múza, ktorá bola najobľúbenejšou.

Šiestou najobľúbenejšou múzou bola MÚZA RELAXU 

Dokázala k sebe pripútať ľudí bez ohľadu na vek, tí potom nedokázali odísť skôr, než začaté dielo nedokončili. Nesťažovali sa však, pretože toto stretnutie vôbec nebolo nepríjemné, ba priam sa naň tešili.

  

Siedma múza bola rovnako obľúbená ako predošlá, bola to MÚZA DOBRÉHO JEDLAprilákala k nám dokonca aj takých, za ktorými sa dvere našej školy zatvorili už pred pár rokmi, ale ako vidno, nie natrvalo...  Aj títo žiaci sú naši a nachystali pre nás toľko dobrôt, že by sa za ne nemusel nikto hanbiť. Zvedaví návštevníci radi nakukli aj do školskej jedálne, no niet sa čo diviť, že sa im zjavne nechcelo odísť od týchto pochúťok. Ej veru, už vieme, že s plným bruchom sa dosť ťažko hrá volejbal, ktorý nasledoval hneď po tejto ochutnávke J

Posledné dve múzy mali k sebe blízko, boli najmladšie a mali aj podobné záujmy, boli to múzy modernej doby - MÚZA MÉDIÍ a MÚZA  SVETA POČÍTAČOV. Neustále si pomáhajú a samozrejme aj žiakom, aby sa vedeli zorientovať vo svete, ktorý je preplnený médiami a nikto nie je vylúčený z ich vplyvu. Doma pravidelne sledujeme televíziu, počúvame rádio, v škole listujeme v školskom časopise, pri nakupovaní v obchodoch hrá hudba, surfujeme na internete. Typickou vlastnosťou multimédií je interaktívnosť (čiže možnosť spätnej väzby od prijímateľa obsahu média - čitateľa, poslucháča či diváka ku komunikátorovi – vysielateľovi, vydavateľovi či autorovi), užívateľským prostredím je počítač s multimediálnym vybavením. Hoci to znie pre niekoho veľmi zložito, naši žiaci vedia o čom je reč J.

V rozprávkach väčšinou zazvoní zvonec a .... naša rozprávka však nekončí, pokračuje ďalej v nás, aby sme ten pocit z dobre vykonanej práce zažívali aj naďalej a aby sme vás, milí rodičia a hostia, príjemne prekvapili aj nabudúce.

 

 

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009