PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Vytvorili sme

Cestou, necestou

Prv než idem do školy, vypijem chlieb a zjem mlieko. Do knihy si dám tašku, do pera peračník a veselo kráčam. Keď prídem do školy, taška ma od chrbta rozbolí. Šatňa plná detí čaká, až trieda zazvoní. Po hodine i na hodine je zhon, už lavice sedia na žiakoch, vyberú tašky z kníh a peračníky z pier a tešia sa na učiteľa. Isto sa teší aj učiteľ na nich.

                              Juraj Lechman, 5.B

 
Omrvinky z prázdnin

Cez prázdniny sme sa vybrali na Morské oko. Ráno som sa zobudila, keď bolo šesť hodín. Bola som veľmi unavená, ale neľahla som si späť do postele.  Zdalo sa, že bude chladno, ale na obed už bolo horúco. Cesta bola dlhá. Keď sme došli na Morské oko, vyšli sme z auta a išli sme hore kopcom. Pri jazere sme dlho sedeli. Najedli sme sa, vnímali sme zvuky prírody, pozorovali striedanie svetla a tieňov v korunách stromov. Na druhý deň, keď som vstala, bolo už slnko hore a pieklo ako pec.

Často som chodila ku kamarátke Daniele a dni ubiehali veľmi rýchlo. Večery som trávila v podkroví, ktoré ešte nemáme dokončené. Sadla som si na múrik, z ktorého vidím samé polia a niekoľko domov. Kochala som sa čarom neskorého leta a rozmýšľala, ako to bude v piatej triede.                                                                                                

Terézia Balintová, 5.A

 

Príprava na zimu

S príchodom jesene sa mení celá príroda, mení sa všetko vôkol nás. Jeseň nie je len ulica plná opadaného lístia. V tomto období sú dni kratšie, chladnejšie a po príjemných letných dňoch je to často nie príliš príjemná zmena.

Ovocné stromy, ešte predtým, ako úplne stratia svoju bohatú zelenú korunu, nám odovzdajú svoje plody, ktoré sú zdrojom nášho zdravia. Ani si neuvedomujeme, aké je pre nás obdobie jesene dôležité. Záhrady a príroda, o ktorú sa po celý rok usilovne staráme, nám vydá svoje bohatstvo. Pre deti a ich rodičov je to čas na púšťanie šarkanov a na prechádzky po pestrofarebnom lese.

Keď všetky stromy ostanú bez listov, zvieratá budú pripravené na zimu a vtáky budú v teplých krajinách, môže sa začať zima a celý kraj zahalí čerstvo napadnutý biely sneh.

Žiaci z krúžku Slovenčina pre 7. ročník

 

Šibalka

Jeseň prišla opäť k nám, je to stará šibalka.

Listov nám dodáva až-až-až kým nás nezaplavia.

Ujo vzlyká, jaj-jaj-jaj, kto to bude upratovať?

Príde vetrík ju-chu-chú, lístie už je vo vzduchu.

Poďme si ho pochytať, veselo sa rozhýbať.

 

Ján Kontra-Pál, 6.B

 
 

 

                  

Radovánky

 

Lastovičky odleteli, polia, lúky zosmutneli.

Vietor fúka od rána, Janko púšťa šarkana.

Z vetvy letí na vetvičku, videli ste veveričku?

Dá si šušku pred ňufáčik, poletuje ako vtáčik.

 

Veronika Perduľáková, 7.A

 

Upratovanie

V sobotu som vstala a mala som upratovať. Keď som povysávala, pozrela som sa von oknom. Na stromoch sme mali jablká aj orechy, ktoré som mala pozbierať. Veľmi sa mi nechcelo, lebo fúkal vietor. Napokon som sa poobliekala a šla som von. Pozbierala som jablká, potom orechy a nakoniec ma čakalo hrabanie lístia. Pohrabané lístie som dala na veľkú kôpku. Nemohla som odolať tej krásnej kôpke s farebnými listami. Predstava šuchotu listov viedla moje kroky, či skôr skoky. Hrabanie listov mi teda trvalo riadne dlho, ale môže mi pobyt na čerstvom vzduchu uškodiť? Urobila som radosť sebe aj rodičom, lebo to nemuseli robiť oni.                                                                                                                                                                                                                                                            

Martina Šalachová, 6.A

 

Babie leto

 
Ranné lúče babieho leta

rozutekali sa do sveta.

Kvety, zvieratá, ale i ľudia

tešia sa z príjemného tepla.

Mám rada tú pavučinu babieho leta,

čo voľne ulicou sem a tam lieta,

letí, letí do neznáma ako kométa.

Pozdravy jesene sa všade rozdávajú,

dámu, ktorá ich posiela, poznajú.

Volá sa pani jeseň,

vietor je jej najobľúbenejšia pieseň.

 

Katarína Brecková, 8.A

 

 Kamarátstvo

Raz v jeseni sme boli s mamkou na hubách a našli sme zraneného vtáčika, tak sme ho zobrali k nám domov. Doma sme ho položili na stôl a mamka ho ošetrila. Keď sme vtáčika ošetrili, tak sme ho pustili na slobodu. Po večeri nás prekvapilo, že neodletel a ani nevyzeral, žeby sa mu chcelo odísť. Takto sa nám poďakoval.

                                                                                               Dominika Imreová, 6.A

 

HÁDANKA: Ako zistíme, že je tu jeseň?

*    mohutné stromy kričia, že na nich ťažké listy visia

*    slnko sem-tam svieti, vycerí zúbky na všetky deti

*    zbierame jabĺčka i hrušky, nech ich nezjedia mušky

*    farebné listy na výkres nalepíme, pekný obrázok vytvoríme

*    tancujúce listy predvádzajú svoje krásne predstavenie vo vzduchu

*    spadne jablko i hruška a my budeme mať plné brušká

*    farbí sa všetko vôkol nás, je to krása krás

*    chceme lístie hrabať, potom zas doň skákať

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009