PAVLOVSKÝ ŠKOLÁK

Postrehy zo školských lavíc

 *   Mám veľký problém!!! Je ním môj pozitívny vzťah k prírode a k živočíšnej ríši, ktorý sa snažím uplatniť, kde sa len dá, ale učitelia nie sú naladení na moju vlnovú dĺžku. Neznie lepšie Ján Kolibrík, Kamzík V. či Fridrich I. Vtáčkar namiesto Ján Kollár, Kazimír V. alebo Fridrich I. Vtáčnik? A že vraj environmentálna výchova, pch!

*   Napoleon Bonaparte – Napoleon Bolnaparky (Objav, o ktorom možno netušia ani historici, žeby na bratislavské, keď bol na Slovensku?)

*   Slovensko v Európe- Slovenská Európa. Milé, však?

*   Nerastnú surovinu hnedé uhlie zaraďujeme medzi rastlinnú výrobu. Čo je na tom nepochopiteľné?

*   Odkiaľ môžem poznať všetkých štúrovcov? Je to nefér, uviedol som týchto: Gabriela Štúrová, Štefan Štúr, Marcela Štúrová a ďalších. Samozrejme, že to nestačilo a to som študoval aj Zlaté stránky. Raz sa nedá tým slovenčinárom zavďačiť a ulahodiť. (Dúfam, že „zavďačiť a ulahodiť“ sú slovenské slová.)

*   Čo je zvláštne na tom, keď sa spýtam, ako chutí mamutie mäso? Veď som bol len zvedavý a vôbec, učiteľ by to mal hádam vedieť. 

                                                 

Je sychravé jesenné ráno a ja sa ponáhľam do školy. Ľudová múdrosť hovorí, že nehodno ani psa vyhnať von, no ja napriek tomu kráčam ulicou. Do tváre mi šľahá prudký vietor, z čela si odhŕňam listy, ktoré dažďové kvapky akoby na mňa lepili. Cestou stretávam ľudí s rovnakým osudom, teda žiakov našej základnej školy. Odpadnem! To sa mi hádam sníva, niektorí sa dokonca usmievajú. Iste sú to prváci. Ešte nestihli zistiť, čo ich najbližších 13? rokov čaká. My starší vieme, že leto je nenávratne preč a to ďalšie... Nahlas to radšej ani nevyslovím. Vetrisko mi pomáha vkĺznuť do dverí, zbadám usmievajúcich sa učiteľov. Naozaj sa na nás, žiakov, tešia alebo to len hrajú? Chlad mi nedovolí ďalej uvažovať...

 

 
© PhDr. Martina Horňáková, ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom, 2008-2009